ISO 690: ako citovať v bakalárskej práci

Dve metódy ISO 690: vyber jednu a drž sa jej

ISO 690 pozná viac metód odkazovania; na slovenských školách sa používajú najmä dve. Metóda meno-dátum (harvardský systém): v texte uvedieš (Novák, 2021, s. 45) a zoznam literatúry je zoradený abecedne. Číselná metóda: v texte je odkaz [12] a zoznam je zoradený podľa poradia citovania. Ktorú metódu použiť, určuje smernica fakulty; nikdy ich nemiešaj. Ak pripúšťa aj APA, pozri porovnanie APA a ISO 690. Presný zápis ti pritom norma nepredpíše: STN ISO 690:2022 prevzala medzinárodnú normu z roku 2021 celú v angličtine, bez slovenskej lokalizácie, takže slovenská príručka je vždy len interpretácia.

Príklady: kniha a článok

Záznam knihy má v metóde meno-dátum pevné poradie prvkov: priezvisko veľkými písmenami s iniciálou mena, rok, názov diela, miesto vydania, vydavateľ a ISBN. Odkaz v texte z toho vyberie len priezvisko, rok a stranu, aby čitateľ vedel, ktorý záznam v zozname literatúry má hľadať.

Pri článku vstupuje medzi autora a strany hostiteľský zdroj, teda názov časopisu za predložkou In, a za ním ročník, číslo a rozsah strán, na konci ISSN. Tieto štyri údaje dopisuješ naposledy, a ak ich dopisuješ spamäti, prestanú sedieť s článkom, ktorý si čítal.

Web, Wikipédia a online zdroje

Online zdroj má oproti knihe tri prvky navyše: dátum publikovania, dátum citovania a URL, na ktorej si dokument naozaj čítal. Podľa rovnakej logiky sa skladá aj záznam pre ChatGPT alebo iný AI nástroj. Píšeme ho ako [cit. 2026-09-14], slovenská interpretácia normy z roku 2022 ho zapisuje ako [zobrazené 14.9.2026] a ktorý tvar platí u teba, hovorí smernica fakulty.

Wikipédiu takto zapisuješ len vtedy, keď ti vedúci jej použitie výslovne povolí; inak je rozcestníkom k primárnemu zdroju a citovať máš to, na čo odkazuje ona. Kedy zdroj obstojí a kedy nie, rieši ako zdroj nájsť a overiť. Ak ju citovať smieš, klikni v nástrojoch stránky na "Trvalý odkaz": do adresy pridá číslo verzie, takže záznam ukazuje na text, ktorý si čítal.

Parafráza vs. priamy citát

Priamy citát je doslovný prepis v úvodzovkách s číslom strany a používaj ho výnimočne, na definície a formulácie, kde záleží na presnom znení. Všetko ostatné parafrázuj, teda povedz myšlienku vlastnými slovami a uveď zdroj. To, ako správne parafrázovať, je samostatná technika a výmena synoným ňou nie je.

Zoznam literatúry: pravidlá, ktoré sa kontrolujú

Tu sa nekontroluje štýl ani obsah, ale mechanická zhoda, a päť pravidiel nižšie prejdeš za jeden večer bez toho, aby si tému musel poznať.

• Každý zdroj citovaný v texte musí byť v zozname a naopak (párovanie kontroluje oponent aj software), a správne citovanú pasáž vieš pri kontrole originality vyradiť z percenta zhody
• Jednotný formát: všetky knihy rovnako, všetky články rovnako, do poslednej čiarky
• Abecedné radenie pri metóde meno-dátum, poradie citovania pri číselnej metóde
• Pri online zdrojoch vždy dátum citovania [cit. RRRR-MM-DD] a funkčná URL
• Sekundárne citovanie (Novák in Kováčová) len výnimočne, keď je pôvodný zdroj nedostupný

Najčastejšie chyby

Chyby nižšie nevznikajú z nevedomosti, ale z poradia práce, a preto majú všetky jednu opravu: citovať priebežne podľa ISO 690, hneď pri prvej zmienke o zdroji.

• Miešanie štýlov: polovica odkazov (Novák, 2021), polovica [12]
• Citácia doplnená na konci písania: nesedí strana, ročník ani vydanie
• Wikipedia a blogy ako nosné zdroje namiesto odbornej literatúry
• Chýbajúce čísla strán pri priamych citátoch
• Zoznam literatúry generovaný ručne s preklepmi v menách a rokoch

Citácie vznikajú pri písaní, nie po ňom

Citačný aparát je presne ten typ práce, ktorý sa oplatí zveriť nástrojom: citačné manažéry (Zotero, Mendeley) alebo generátor, ktorý cituje priebežne. AIPráce vkladá odkazy podľa ISO 690 priamo pri generovaní textu, používa iba overené reálne zdroje a zoznam literatúry zostavuje automaticky v jednotnom formáte. Ty potom už len kontroluješ.